Hrad sa nachádza severozápadne od obce, na pozdÍžnom skatnatom chrbte, ktorý sa zvažuje severovýchodným smerom.
Z tejto, ťahšie prístupnej strany, bolo samotné plató chránené tromi šijovými 13, 15 a 19 m širokými priekopami (dodnes 6-12m hlbokými), ktoré sú vysekané do

Pohľad na 66 m dlhú a iba 10-12 m širokú ostrožinu, kde stál vlastný vnútorný hrad [foto 1].

vápencového podložia a ústia do príkrych svahov. Napriek tomu, že v "predhradí" sa nenašlí stopy po stavebnej činnosť, musíme predpokladať, že pôvodne bolo i toto predpolie chránené prinajmenšom palisádovým opevnením, a to na okrajoch všetkých samostatných oporných bodov.
Pri delení hradu v roku 1439 sa spomína vonkajší a vnútorný hrad. Pomenovanie vonkajší hrad sa zrejme vzťahuje na toto predpolie, ktoré by neboli nazývali hradom, keby nebolo bývalo aj opevnené. Vlastný vnútorný hrad sa nachádza na najvyššom juhozápadnom výbežku skalného masívu, na 66 m dlhej a iba 10-12 m širokej ostrožine [foto 1].
Na najvyššej okrajovej časti skalného plató stála pôvodne okrúhla obranná veža s priemerom okolo 7,5 m. [foto 2].

Pohľad na predpolie hradu z miesta, kde stála pôvodne okrúhla obranna veža [foto 2].

Na severovýchodnej strane skalnej vyvýšeniny, tesne nad treťou priekopou, ktorej dno leží v hĺbke asi 12 m pod úrovňou hornej plošiny, bola menšia palácová stavba s rozmermi 10 x 8 m. Jej západná i severná stena už boli súčasťou obvodového opevnenia [foto 3].
V úzkom priestore (len okolo 3 m) medzi južnou obvodovou stenou paláca a okrajom plošiny s obvodovým opevnením, viedol vstup do horného hradu. Pri delení v roku 1439 sa vo vnútornom hrade spomína podpivničený palác (palatium cellarium) [foto 4], veža a v nej stuba ab exfra calefactiva [foto 5]. Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Južne od palácovej stavby je možné identifikovať menší objekt s rozmermi 7,5 x 5 m, ktorý mal pravdepodobne obytný charakter. Prístupová cesta viedla z východnej strany po vrstevnici a špirálovito obiehala celý hrad, čo umožňovalo

Palácová stavba s rozmermi 10 x 8 m, ktorá ležala tesne nad treťou priekopou [foto 3].

výbornú kontrolu i flankovanie nielen z celého obvodového opevnenia, ale aj z čelnej veže. Medzi ňou a cestou bola ďalšia priekopa [foto 6]. Vstup do areálu hradu viedol cez tretiu šijovú priekopu [foto 7], ktorá bola západným smerom uzavretá múrom so vstupnou bránou. Dodnes sa na tomto mieste nachádza fragment muriva [foto 8]. Značný výškový rozdiel medzi niveletou dna priekopy a úrovňou horného nádvoria umožňoval výstup zrejme iba po drevenom schodišti. Príkra prístupová cesta bola z vonkajšej strany spevnená oporným múrikom.

Na základe objavených pamiatok hmotnej kultúry možno predpokladať, že objekt zanikol pred koncom 15. storočia. Nie je vylúčené, že jeho zánik ovplyvnilo vymretie rodu.
[obr. Pôdorys zvyškov hradnej architektúry]

Fotografie
   Fotografie pozostatkov a fragmentov Kysackého hradu, ktoré sú uvedené v popise.

Podpivničený palác (Palatium Cellarium) [foto 4].	Miesto kde stála veža a v nej [Stuba Ab Exfra Calefactiva] [foto 5].	Priekopa medzi prístupovou cestou a vežou [foto 6].
Vstup do areálu hradu viedol cez tretiu šijovú priekopu [foto 7].	Fragmenty muriva, ktoré bolo súčasťou vstupu do areálu hradu [foto 8].	Pozostatky kamenného múru, ktorý lemoval prístupovú cestu k hradu.

Video klipy
   Natočené video klipy majú rozlíšenie 320x240, sú vo formáte *.MOV a dĺžka klipu je okolo 30 sekúnd. Na prehrávanie týchto video klipov je potrebné mať nainštalovaný prehrávač : QuickTime Player.
 

Video 1

3,5 MB [3 637 kb]

Pozostatky kamenného múru, ktorý lemoval prístupovú cestu k hradu.
 
 

Video 2

4,7 MB [4 895 kb]

Pohľad na predpolie hradu z miesta, kde stála pôvodne okrúhla obranna veža a pohľad na iba 10m širokú ostrožinu, kde stál vnútorný hrad.
 

Video 3

5,3 MB [5 442 kb]

Miesto kde stála pôvodne obranná veža a priekopa medzi prístupovou cestou a obrannou vežou.