Najstaršie písomné správy o Kysaku sú až z tridsiatych rokov 14. storočia, a to v registroch pápežských desiatkov (Mon. Vat. I. 1., s. 354, 369). Kysak musí byť oveľa starší. Dokladá to existencia farnosti a samotný kostol, ktorý je datovaný do konca 13. storočia.
Prvými zemepánmi nielen Kysaku, ale aj širšieho územia, boli Abovci a to drienovská vetva. Severozápadným smerom sa nad obcou nachádzajú ruiny kamenného hradu (kóta 501 m). ktorý najnovšie identifikoval a lokalizoval F. Uličný. Vychádzajúc z listín Spišskej kapituly z rokov 1335 a 1378 i Jágerskej kapituly z roku 1337 sa F. Uličnému podarilo stotožniť tento hrad s hradom Drienov (castrum Somus).

Ideová skica hradu Kysak v 14.storočí, kreslil R.Mazánik. www.zamky.sk

Listina Spišskej kapituly z roku 1335 uvádza, že hrad Drienov (castrum Somus) sa nachádzal medzi Kysakom a Trebejovom na jednej strane a Ličartovcami a Ruskou Novou Vsou na strane druhej. Listina Jágerskej kapituly z roku 1337 upresňuje jeho polohu detailnejšie: na pravý breh Hornádu.
V listine Spišskej kapituly z roku 1378 sa spomína, že drienovskí šľachtici mali v Kysaku zemepanskú kúriu a že dedina Kysak leží pod hradom Drienov ..."in domo ipsorum habitationis sub castro eorum Somus vocato, in possesione Keuzegh existenti...". Preto teda nepochybujeme, že hrad nad obcou Kysak, nazývaný v 14. storočí Drienov a v 15. storočí Kysak, je jeden a ten istý objekt.
V listine Jágerskej kapituly z roku 1300 týkajúcej sa deľby majetkov po myšlianskom prepoštovi Michalovi, medzi jeho synovcami Petrom, Jánom, synmi comesa Juraja a Egidom, Dionýzom, synmi Jána, sa uvádza nielen majetok dediny Bretejovce, ale aj nejaký hrad, ktorý sa však menovite neuvádza. Jurajovi synovia však prepustili dedinu Bretejovce Jánovým synom, a tí im za to prepustili svoju časť v spomínanom hrade. Pri tejto deľbe Edig a Dionýz vyhlásili, že ich otcovi nepatrila žiadna časť tohoto hradu. Hrad bol v rukách Abovcov ešte aj v prvej polovici 15. storočia. V roku 1439 sa majetky ďalej delili, pričom bol uvedený aj stručný popis hradu. V roku 1470 rodina vymiera a majetky sa stávajú kráľovskými.
O tom, kedy hrad vznikol a kedy zanikol, písomné správy nehovoria. Napriek tomu, že v záveti myšlianskeho prepošta Michala, ktorý zomrel okolo roku 1297, sa ešte nehovorí o jeho spoluvlastníctve hradu a v listine z roku 1300 sa už uvádza aj jeho podiel, nie je možné vtesnať výstavbu hradu do tohto obdobia. Hrad musel vzniknúť omnoho skôr, a to pred rokom 1297. B. Varsik kladie výstavbu hradu Drienov medzi roky 1289-1297, do obdobia pred koncom 13. storočia. Opierajúc sa o typologické znaky objektu možno predpokladať, že hrad mohol byť postavený už v poslednej štvrtine 13. storočia.